Keď sa povie duchovný život, väčšina ľudí si predstaví a okamžite vybaví nejakú sektu, ktorá z človeka ťahá len peniaze. Alebo nič nerobiaceho mnícha, ktorý celý deň len sedí a medituje. Oboje je mylná domnienka. Duchovný človek iba hľadá príčinu, prečo tu vlastne človek je a čo je zmysel života. To je všetko, nič zlého ani zložitého na tom nie je.
Väčšina dnešných ľudí zmýšľa materialisticky. Riadi sa iba piatimi zmyslami a intelektom, to čo je týmito aspektmi dané, a tiež to, čo je vedecky dokázané. Tým sa z nich však stávajú stroje, konajú len automaticky. Média, reklamy, internet, spoločnosť v ktorej žijeme, to je to čo určuje ako žiť život. Tiež predstavy bývajú často egoistické.
Mnoho z nás si začne uvedomovať, že bol ich doterajší život bez cieľa, bez nejakého vyššieho zámeru, všetko bolo príliš monotónne. Zistil som, že už nám nestačí tá zdanlivá istota. Chceme totiž zistiť kto sme, prečo sme tu. Jednoducho spoznať svet a vesmír. Tým pádom aj seba. To je začiatok duchovného rastu.
Bod rovnováhy máme pochopiteľne každý v inom mieste, všetko záleží na našich základných charakteristikách. Ak vám teda nebude nejaký myšlienkový smer zásadne vyhovovať, určite sa nájde nejaký iný, ktorý prinesie uspokojivé výsledky .
V tomto bode však na adepta číha zrada - je možné, že zvolený vyhovujúci smer iba šteklí adeptovo ego a nikam ho neposúva. Je tomu tak napríklad v situácii, keď nie sú na človeka kladené takmer žiadne požiadavky na prácu na sebe a stretáva sa len s pozitívnymi zážitkami. Zmätok, rozladenie a podobne stavy sú nevyhnutnými sprievodcami, ktorí nás ženú ďalej a núti hľadať, nachádzať a chápať.
Nebezpečenstvom je človek v našej blízkosti s nedostatočne rozpusteným egom , ktorý nám nedopraje slobodu a odchod k niekomu, kto nám pomôže posunúť sa ďalej. Tu treba nedbať na manipuláciu a ísť za svojím.
Ak sa Vám článok páči, zdieľajte ho medzi svojich priateľov. Ďakujem.
Autor: Mgr.Marián Rybár
Väčšina dnešných ľudí zmýšľa materialisticky. Riadi sa iba piatimi zmyslami a intelektom, to čo je týmito aspektmi dané, a tiež to, čo je vedecky dokázané. Tým sa z nich však stávajú stroje, konajú len automaticky. Média, reklamy, internet, spoločnosť v ktorej žijeme, to je to čo určuje ako žiť život. Tiež predstavy bývajú často egoistické.
Mnoho z nás si začne uvedomovať, že bol ich doterajší život bez cieľa, bez nejakého vyššieho zámeru, všetko bolo príliš monotónne. Zistil som, že už nám nestačí tá zdanlivá istota. Chceme totiž zistiť kto sme, prečo sme tu. Jednoducho spoznať svet a vesmír. Tým pádom aj seba. To je začiatok duchovného rastu.
Bod rovnováhy máme pochopiteľne každý v inom mieste, všetko záleží na našich základných charakteristikách. Ak vám teda nebude nejaký myšlienkový smer zásadne vyhovovať, určite sa nájde nejaký iný, ktorý prinesie uspokojivé výsledky .
V tomto bode však na adepta číha zrada - je možné, že zvolený vyhovujúci smer iba šteklí adeptovo ego a nikam ho neposúva. Je tomu tak napríklad v situácii, keď nie sú na človeka kladené takmer žiadne požiadavky na prácu na sebe a stretáva sa len s pozitívnymi zážitkami. Zmätok, rozladenie a podobne stavy sú nevyhnutnými sprievodcami, ktorí nás ženú ďalej a núti hľadať, nachádzať a chápať.
Nebezpečenstvom je človek v našej blízkosti s nedostatočne rozpusteným egom , ktorý nám nedopraje slobodu a odchod k niekomu, kto nám pomôže posunúť sa ďalej. Tu treba nedbať na manipuláciu a ísť za svojím.
Ak sa Vám článok páči, zdieľajte ho medzi svojich priateľov. Ďakujem.
Autor: Mgr.Marián Rybár
